Prvňí máj
Stavanie mája (stavjaňí máje) značí oslavu životodarnej prírodnej sily, plodnosti a počiatku nového života. Názov je odvodený od 5. mesiaca rímskeho kalendára - mai, kedy vrcholí jarné obdobie. Máje a májky sa vztyčovali spravidla na 1. mája, ale mohlo to byť napr. aj na prvú májovú nedeľu. Májky stavali väčšinou mládenci, a to v noci, či už pred domami slobodných dievčat alebo aj významných osôb dediny (richtár, farár,...). Veľkú máju postavili na ešte dôstojnejšom mieste - pred kostolom alebo obecným úradom. Zrezanie mája prebiehalo koncom mesiaca mája a takisto k nemu patrili príslušné obrady a veselosť.
Stavanie mája bolo aj nevyhnutnou súčasťou oslavy hodov (odpust) či dožiniek v danej obci. Menšie máje sa stavali aj pred svadbou pred domom nevesty.

