Ľudový odev z obce Láb

Ženský kroj

Charakteristickým znakom najmä dievčenského kroja boli biela a pastelové farby - najčastejšie bledomodrá. Hoci pestrosťou farieb nehýril, práve svojou jednoduchosťou lahodil oku. Väčšie parádnice boli, pravdaže, ženy. ako spodné prádlo nosili konopný rubáš, ktorý sa skladal z vyšívaného oplecka a sukne. Na to si obliekali biele rukávce z jemného plátna alebo vapéru, so širokými rukávmi, ktoré nad lakťami stiahnuté šnúrkou vytvárali dutki. Ukončené boli taclami - volánikmi bohato zdobenými výšivkami a čipkami. Na rukávce si ešte pred oblečením navliekali zlatohlavý lajbl, krásne zdobený candlami, gombíčkami a šnúrkami. Sukne z harasu - kromrážky boli tiež nad spodným okrajom ozdobené širokými hodvábnymi stuhami. Pod nimi mali dve - tri naškrobené biele plátené spodničky. Biele fjertochy boli štikované. Vydaté ženy si prikrývali hlavy veľkými bielymi čepcami. Zhotovené z jemného materiálu boli zdobené výšivkami, čipkami, perličkami, flitrami a stuhami, ktoré viseli vzadu až pod pás. Výzdoba čepca hovorila o majetnosti jeho nositeľky. Ku kroju si obúvali čižmy s vyšším podpätkom a s tvrdými sárami. Kroj mladých dievčat bol vo svetlejších farbách, bohatšie vyzdobený. Vlasy rozdelené pútcom si splietali do vrkočov - mrdosov. Na hlavách nosili biele vapérové ručníky ozdobené candlami. Najbohatšie sa obliekali nevesty a ich družice.V zime nosili tzv. rekle, čo boli sukenné kabátiky na šnurovanie s dutkami na ramenách, kacabaje - kabátiky zhotovené do pásu z teplého materiálu, zdobené čipkami, ale i biele, dlhšie, či kratšie kožúšky lemované barančinou. Na svadby, ale i iné slávnostné príležitosti si obliekali mentyčky z modrého súkna, ozdobené šnúrami a gombíkmi. V chladnejšom období nosili i voľne cez plecia prehodené vlňáky. Všedný a pracovný odev bol ako u chlapov, pravdaže, oveľa jednoduchší. Na rubáš si obliekali lajble šité z lacnejšej látky, kanafasové sukne a jednoduché tmavé zástere. Šatku na hlave si uväzovali na hanáčku. Na nohách nosili v lete pantofle ako muži.

Mužský kroj

Na mužov a mládencov v sviatočnom oblečení bol pekný pohľad najmä v lete. Bielu košeľu z jemného plátna, so širokými štikovanými rukávmi, vyšívanými prsiami a stojatým vyšívaným obojkom zaviazaným bielymi oprátkami (šnôrkami), zasúvali si do svetlomodrých úzkych nohavíc. Nohavice v páse stiahnuté remeňom boli vpredu zdobené šnurovaním. V ich poklopci nosili štikovaný ručník, dolu si ich zasúvali do leštených čižiem s tvrdými sárami. Na košeľu si obliekali lajbl z modrého brokátu, ozdobený gombičkami, ktoré symbolizovali zapínanie. Mládenci si uväzovali na krk hodvábnu šatku, zdobenú strapcami. Nízke čierne širáky s úzkou strieškou a oblým dienkom si zdobili režálom (pštrosie pero) a so stuhami, často v národných farbách. V zime nosili mentyky (súkenný kabátik do pásu vo farbe nohavíc), biele vlnené červeným lemované haleny alebo dlhé, biele často krásne vyšívané kožuchy. Hlavu si proti zime chránili baranicou. Odev mužov na pracovný deň bol jednoduchý. Zhotovovali ho z konopného, doma tkaného plátna. Pozostával zo širokých, do pol lýtok siahajúcich, dolu vystrapkaných gatí a voľne splývajúcej košele so širokými rukávmi a stojatým nízkym golierikom, ktorý sa uväzoval pod krkom keprovými tkaničkami. Bolo to veľmi vhodné oblečenie do letných horúčav. Roľníci ho ocenili najmä počas žatvy. Chladilo a dobre salo pot. V lete chodili bosí alebo v kožených pantofliach. V zime nosili jednoduchšie, teplejšie oblečenie, zhotovené z lacnejších materiálov.

Zdroje: Obec Láb, Slovenská akadémia vied