Narazili sme na unikátne fotografie zo Záhoria. Ich autorom je rakúsky fotograf Karl Prokop a sú z obdobia 1907-1914. Ide zrejme o jedny z najstarších fotografií tohto druhu, a to možno aj v rámci Slovenska. Autochróm bola najstaršia fotografická technika, ktorá zhotovovala snímky vo farbe. U všetkých fotografií autor uviedol, že pochádzajú z...
Stavanie mája (stavjaňí máje) značí oslavu životodarnej prírodnej sily, plodnosti a počiatku nového života. Názov je odvodený od 5. mesiaca rímskeho kalendára - mai, kedy vrcholí jarné obdobie. Máje a májky sa vztyčovali spravidla na 1. mája, ale mohlo to byť napr. aj na prvú májovú nedeľu. Májky stavali väčšinou mládenci, a to v noci, či už pred...
Amatérsky film zachytáva život záhorskej dediny počas celého roka - hospodárske práce, odpočinok aj útržok svadby (nevesta na voze). Na snímke môžeme vidieť aj ľudovú veselicu, na ktorej kontrastujú obyvatelia obce v mestskom odeve s hosťami v tradičnom odeve (svätojánsky typ kroja), zrejme z neďalekej mlynárskej osady Húšky. Za povšimnutie stojí...
Myšlienka písať záhorácku kroniku sa formovala pomerne dlho a od počiatku bolo primárnou ideou vyzdvihnúť Záhorie vo folklórnom svete. Od začiatku mi bolo jasné, že kronika nevyhnutne potrebuje aj vlastné grafické stvárnenie. Potreboval som ornament, ktorý by vyjadroval konkrétnu identitu a zároveň bol originálny. Prirodzene som smeroval k našim...
Stavjaňí máje značí oslavu životodárnej prírodnej siłi, plodnosci a počátka nového života. Název je odvodzení od 5. mjesíca rímského kalendára - mai, kedi vrcholí jarné období. Máje a májki sa vstičovali spravidla na 1. mája, ale mohło to bit napr. aj na prvňí májovú ňedzełu. Májki stavjali vječinu młádeci, a to v noci, či už pred domama słobodních...
Pokat viprávjáme o oslavách folklóru a ludového umjeňá, nemožeme opomenút aj folklórné suávnosci a festivale. Zňí to možná neuvjeritelňe, ale vúbec prvňí národopisná suávnost, v dnešném jaziku festival, sa na Suovensku uskutečňiua už roku 1935 ve Smoleňicách a mjeua aj svoje další ročňíki. Tito oduševňelé podujacá prebíhali na obidvoch stranách...
Súčasťou záhorských nárečí sú aj prezývky obcí. Sú to žartovné názvy, ktorými sa susedné alebo aj vzdialenejšie obce navzájom prezývali. Prezývky sú utvorené od typického jedla, ktoré sa v obci užívalo, od zvláštností terénu, v akom sa obec rozprestierala, od zamestnania alebo výrobkov vyrábaných v dedine, od rečových zvyklostí alebo iných...
