Častkovské ženy
Pózujúce ženy z Častkova v sviatočnom odeve. (cca 1960)
Pózujúce ženy z Častkova v sviatočnom odeve. (cca 1960)
Ženské a mužské sviatočné kroje z Vrádišťa. Foto je pravdepodobne staršie, asi z 50-tych rokov 20.storočia.
Svadobný sprievod v obci Závod v 60-tych rokoch 20.storočia.
Cerovská rodina na pamätnej fotke, okolo roku 1930.
Radošovce sú obec so silným folklórnym zázemím. O obci a jej tradíciách jestvuje mnoho filmových dokumentov. Takto sa strojili radošovskí regrúti asi v 30-tych rokoch 20. storočia.
Na fotkách z roku 1974 sú zachytené sestry v obradovom kroji zo Sekúl. Sú to dcéry pani Kučerkovej - vedúcej folklórneho súboru Sekulánek.
Chtelnica s a síce nenachádza na Záhorí, ale nájdeme ju hneď "za kopcom". Unikátne zábery anglickej spoločnosti British Pathé zachytávajú fašiangové obyčaje v tejto rázovitej obci.
Fotka zo svatby v Častkove z roku 1912 zachytáva "prenášanie duchien". Išlo o svadobný zvyk, ktorý sa konal obyčajne deň po svadbe - nevesta sa sťahovala do svojho nového domu a brala si so sebou potrebnú výbavu. Jej súčasťou bývali obyčajne truhlica, šaty a duchny. Prenášanie mohlo prebiehať skromne a nenápadne, ale aj okázalo, tak ako vidíme na...
Šuhaj zo Studienky (Hasprunky) okolo roku 1950.
Fotografia spred Reštaurácie America zachytáva zrejme nejakú mestskú slávnosť v Malackách. Podľa oblečenia možno usudzovať, že sa jej, okrem obyvateľov Malaciek, zúčastnili aj obyvatelia okolitých obcí. Budova stojí dodnes a nachádza sa napravo pred železničným smerom z mesta. Fotka vznikla asi v roku 1910.
Ak máte bližšie informácie, napíšte nám.
Fotografia mladých muzikantov zo závodskej dychovky v roku 1928. Podľa pamätníkov vznikla v dvadsiatych rokoch, takže fotografia ju zachytáva v jej začiatkoch. Druhý hore sprava je Florián Benkovič, ktorý sa stal zberateľom piesní a neskôr aj rechtorom. Na jeho počesť vzniklo folklórne podujatie Frolová notečka. Viac o podujíati a jeho osobnosti na...
Zdroj: SAV, 1975
Zdroj: SAV, 1955
Na úvod roka publikujeme svadobnú fotografiu z Moravského Svätého Jána. Nemáme presný zdroj, ale odhadujeme, že by mohla byť asi zo 40-tych rokov 20.storočia. Zaujímavá je, okrem iného, tým, že na nej vidíme štyri formy oblečenia. Sprava vidíme mužské mestské oblečenie, kroj členky mariánskej kongregácie a sviatočné krojové oblečenie ženy a muža,...
V spevníkoch Janka Blahu sa stretneme s piesňami, v ktorých sa spomínajú mládenci, ktorí nosia "režałové péra". Čo to presne znamená? Aké sú to perá? Ide o tzv. kosírky alebo kosíre, ktoré nosili pacholci nielen na Záhorí, ale aj v iných regiónoch Slovenska (Myjava, Gorali na Orave). Pero za širúchom bolo znakom sily a vyspelosti jedinca. Cesta k...
K fašiangu je ešte ďaleko, ale je dobré si toto tradičné obdobie veselosti pripomínať. Našiel si svoje miesto aj v Borovszkého kronike (1904), ktorá búranský fašiang vykresľuje takto:
Narazili sme na unikátne fotografie zo Záhoria. Ich autorom je rakúsky fotograf Karl Prokop a sú z obdobia 1907-1914. Ide zrejme o jedny z najstarších fotografií tohto druhu, a to možno aj v rámci Slovenska. Autochróm bola najstaršia fotografická technika, ktorá zhotovovala snímky vo farbe. U všetkých fotografií autor uviedol, že pochádzajú z...